Príhovor Borisa Kollára Milí priatelia, vyrastal som v chudobných pomeroch. Otec od nás odišiel, keď som mal dva roky, žili sme v malom byte, mama s bratom spávali v jednej izbe a ja s babičkou v druhej. Napriek tomu ma mama a babička naučili, že vždy sa treba podeliť s ľuďmi o to, čo máme. Keď mama dostala výplatu, vždy zobrala deti z celej ulice a išli sme na kolotoče do Petržalky. Vďaka mame a babičke cítim, že v srdci človeka musí byť miesto aj pre druhých ľudí.